Vrodené ochorenia očnej rohovky môže vyriešiť keratoplastika

Očná rohovka má veľmi dôležitú úlohu pri samotnom videní. Ide o veľmi citlivé tkanivo s množstvom nervových vlákien. Rohovka je voľným okom neviditeľná, často vnímame až dúhovku, farebný kruh za ňou. Tým, že sa nachádza v prednej časti oka, je náchylnejšia na podráždenie a ochorenia, ktoré môžu veľmi znížiť kvalitu videnia.

Príčiny ochorenia očnej rohovky

Rohovka predstavuje elastickú a priehľadne číru vrstvu, ktorá pokrýva prednú časť oka a chráni tak jeho ďalšie vnútorné časti. Tvorí síce iba malé percento očnej gule, no má veľkú optickú mohutnosť, prenáša lúče svetla k zrenici oka, a teda sa vo významnej miere podieľa na videní. Jej poškodenie alebo ochorenie môže viesť k trvalému zhoršeniu videnia alebo až k oslepnutiu.

Povrch rohovky je citlivý na vznik zápalov, nádorov, deformácií alebo degeneratívnych zmien, ku ktorým dochádza vplyvom starnutia. Tie veľmi často vedú k zníženiu priehľadnosti rohovky alebo k zmene jej tvaru.

Rohovka by mala mať pravidelný guľovitý tvar. Keratokonus ako generatívne ochorenie však vyklenuje rohovku do kužeľovitého tvaru smerom dopredu. To má za následok rozmazané videnie, ktoré sa podobá zhoršenému videniu pri ďalekozrakosti, krátkozrakosti alebo astigmatizme.

Práve v tom spočíva zákernosť tohto ochorenia, ktoré býva často diagnostikované až v neskoršom štádiu, kedy už je zrak poškodený. Technický pokrok v súčasnosti umožňuje zachytiť  včasné štádiá ochorenia. Pri podozrení na keratokonus očný lekár realizuje tzv. rohovkovú topografiu špeciálnym diagnostickým prístrojom.

Nepozorovane sa môže keratokonus vyvíjať pomerne dlhý čas, bez výrazne zhoršeného videnia. V čím nižšom veku však ochorenie prepukne, tým je jeho priebeh rýchlejší. Vo väčšej miere postihuje mladých mužov a vždy obe oči naraz. Veľkú úlohu pri tomto ochorení zohráva genetika a bolo zistené, že častejšie sa vyskytuje u alergikov.

Podľa pokročilosti sa ochorenie delí do viacerých štádií, od ktorých závisí aj nasledujúca liečba. Včasné štádium je možné korigovať tvrdými kontaktnými šošovkami. Cieľom je spevniť tkanivo rohovky a zastaviť progres ochorenia, na čo sa využíva metóda ožarovania ultrafialovým žiarením a podávajú sa aj špeciálne kvapky. Tieto metódy je možné kombinovať s laserovou operáciou očí, pri ktorej sa ošetrí očná rohovka, aby sa súčasne odstránila dioptrická chyba. Do rohovky sa prípadne implantujú malé prúžky – keraringy, ktoré dokážu upraviť jej tvar a zmeniť zakrivenie.

Kedy je nutné rohovku transplantovať

Transplantácia rohovky nesie odborný názov „keratoplastika“ a štandardne sa k nej pristupuje až pri výrazných poškodeniach očnej rohovky. Keď vyklenutie a stenčenie rohovky presiahne určitú hranicu, hrozí jej pretrhnutie. Vďaka novým operačným metódam dokáže medicína prinavrátiť zrak aj pacientom s ochoreniami rohovky v pokročilom štádiu.

Jednotlivé zmeny na rohovke možno riešiť transplantáciou celej rohovky alebo iba jej poškodenej časti. Transplantácie prešli v posledných rokoch výrazným posunom. Rohovka bola úplne prvým transplantovaným tkanivom v humánnej medicíne a v súčasnosti je stále najčastejšie transplantovaným tkanivom na ľudskom tele.

Metódy transplantácie rohovky

Keratokonus a zápalové ochorenia rohovky patria medzi najčastejšie príčiny, ktoré vedú k jej transplantácii. Bez keratoplastiky by mnohí pacienti boli odsúdení na život v slepote. Pristupuje sa k nej vtedy, keď stav už nemožno ovplyvniť konzervatívnou liečbou. Rozlišujeme medzi dvomi metódami transplantácie – čiastočná, tzv. lamelárna a transplantácia v celej hrúbke, tzv. perforujúca. Najvhodnejší postup sa volí podľa konkrétneho nálezu tak, aby oko bolo čo najmenej zaťažené a transplantovaná bola len tá časť rohovky, ktorá je skutočne poškodená.

Najmodernejšou metódou je lamelárna transplantácia, pri ktorej je podľa miesta poškodenia rohovky možné transplantovať buď jej vonkajšiu alebo vnútornú časť. Čím tenší je implantát, tým lepšia je výsledná zraková ostrosť u pacienta. Operácia si nevyžaduje šitie rany, a to zvyšuje pocit komfortu u pacientov. Nevýhodou je, že nie každé oko je vhodné pre túto šetrnú metódu.

Tradičnejšou metódou je perforujúca metóda transplantácie v celej hrúbke rohovky, ktorá je prvou používanou metódou vôbec. Využíva sa aj pri úrazoch a poraneniach rohovky, pri ktorých došlo k zjazveniu. Poškodená rohovka sa odstráni úplne a je nahradená darcovskou.

Pre zvýšenie presnosti sa pri tomto zákroku používa femtosekundový laser. Transplantát je pomocou laseru upravený do potrebného tvaru a veľkosti. Prihojenie transplantátu trvá pol roka až rok. Po operácii si musí pacient aplikovať do očí špeciálne kvapky na prevenciu infekcie a kortikoidy proti odmietnutiu transplantátu. Pacient sa tiež musí vyhýbať dvíhaniu bremien a predkláňaniu. Prognóza úspešnosti je veľmi dobrá, problémom bývajú iba časté aktívne rohovkové infekcie, pri ktorých býva nutné transplantáciu opakovať.

Keratoplastika nie je vhodná pre pacientov s glaukómom, ktorý nereaguje na liečbu, pri akútnom zápalovom ochorení vyvolanom baktériami alebo vírusmi a v prípade zvýšeného slzenia očí. Rohovkové tkanivo sa odoberá od darcov a zväčša býva uložené v tzv. očných bankách v hypotermickom stave až do jeho použitia. Lekári sa snažia o vekovú zhodu darcu a príjemcu, z dôvodu lepšieho prijatia tkaniva sa tiež posudzuje anamnéza darcu a vyšetrenie krvi, aby sa vylúčili možné kontraindikácie.

Fotografia: © bigstockphoto